Stravovanie obyvateľstva v minulosti LIPTOV

Stravovanie občanov Liptova bolo v minulosti založené predovšetkým na domácich zdrojoch. Ľudia jedli to, čo si dopestovali, prípadne dochovali vo svojich domácnostiach. Významnou plodinou bola pohánka, kapusta, z obilovín sa pestovala pšenica, ovos, jačmeň. Varili sa kašovité jedlá zo zrnín a obilovín. Konzumovali sa s mliekom, škvarkami alebo sušeným ovocím. Od 19.storočia sa v Liptove začali pestovať zemiaky a stali sa nepostrádateľnou zložkou potravy. Z čerstvej kapusty sa varili polievky, prívarky, posýpky na halušky, plnili sa kapustníky.

Ľudové staviteľstvo vo Važci nesie všetky charakteristické znaky ľudového staviteľstva. Pôvodné zrubové jednopriestorové domy sa stavali v nepravidelnom zoskúpení. Stavalo sa v úzkom zoskúpení, pri ktorom vznikali dvory kolmo na komunikáciu. Jeden dvor slúžil pre dve i viac rodín, ktoré si stavali obydlia vo dvore za sebou a po jeho obidvoch stranách. Z opačnej strany boli domy oddelené len úzkou, tzv. Mizierkou. Vo dvoroch bývali okrem obydlia aj chlievy pre dobytok, kým ostatné hospodárske staviská, siene – humná, boli vysunuté na ďalšie pozemky dvorov. Záhradky alebo predzáhradky v

   Na spoločné stolovanie rodiny bolo v slovenských domácnostiach oddávna určené miesto pri stole v izbe. Stôl v staršom období bol umiestnený v kúte uhlopriečne oproti peci. Za ním v kúte do rohu boli lavice na sedenie. Stôl a roh izby so stolom sa v ľudovom prostredí oddávna považoval za kultové miesto. Pri stole platil zaužívaný poriadok ustálený tradíciami.    Najčestnejšie miesto pri stole patrilo hlave rodiny – gazdovi. Podľa tradičných noriem pri stole sedávali len mužskí členovia rodiny. Okrem gazdu synovia a zaťovia podľa veku. Protipólom ku gazdovi v tr